Blato sem, blato tam

Dážď, blato, dážď, blato, blato a ešte raz blato. To najlepšie vystihuje tento ročník Žilinského blatíčka. Keďže, môj veľmi dobrý kamarát a šťastlivec Mišo, vyhral v dvoch rôznych súťažiach dve registrácie na tieto preteky a kvôli zraneniu sa ich nemohol zúčastniť, tak mi jednu registráciu daroval a ja som po prvýkrát šiel okúsiť toto podujatie. Díky Mišo.

Spolu s priateľkou, ktorá mi bola neskutočnou oporou, sme v sobotu skoro ráno cestovali vlakom do Žiliny. Ako inak oslávite polročný vzťah, ak nie na pretekoch. To je tak, keď je aspoň jeden vo vzťahu nadšený prekážkový bežec. 😀 Po príchode sme sa taxíkom odviezli do Lesoparku (zo stanice cena 7 eur, cesta späť už len 4 eurá). Upršané počasie predpovedalo, že tieto preteky nám nezostanú nič dlžné. A tak aj bolo.

So štartovým číslom 667 mi už neostalo číslo na tričku, ako pre iných pretekárov (mali ich do čísla 600), ale mne to nevadilo, keďže som mal dres s vlastným menom a prezentáciou svojho blogu. To mi však koniec-koncov bolo na prd, k tomu sa ešte dostanem. 😀 Prvá vlna štartovala už o 10:00 a ja som šiel až v 25. vlne so štartom o 11:12. Štartovalo sa každé tri minúty po cca 15 pretekárov. Tušil som, že budem mať už zhoršené podmienky, ale bol som odhodlaný nechať na trati všetko.

Pred štartom ma ešte stihli kamoši z prvých vĺn varovať pred kukuricou, kde bolo mätúce značenie a veľa pretekárov zablúdilo. Niektorí si tak trať nechcene predĺžili, ale zas niektorí sa nevrátili na správnu cestu a skrátili trať. Nakoniec som sa v cieli dozvedel, že to ovplyvnilo aj výsledky na popredných miestach. Vinou iných prejdených vzdialeností a zvládnutých, či vynechaných prekážok, boli tieto výsledky neobjektívne. Verím, že organizátori si na to v budúcich ročníkoch dajú väčší pozor.

Späť k môjmu štartu. Ako býva zvykom, pri štarte som sa nenechal predbehnúť a uháňal som do lesa. Bežecky som cítil fajn formu a bola zima, tak som sa chcel zohriať. 😀 Po asi 500 metroch som ako prvý došiel k prvej prekážke a to podliezanie siete v blate. Sieť bola v blate úplne namočená a dobrovoľník ju kázal úplne podliezť. Takže som sa do blata ponoril celý a len s vykúkajúcou hlavou som podliezal sieť. Šlo to ťažko a hnevalo ma, že pretekári za mnou si sieť dvíhali, aby sa nezašpinili a ja blbec som sa namočil celý. Vyzeral som asi takto (viď foto) a hneď mi hlavou preblyslo, že ma čaká ešte nejakých 8 kilometrov behu a more prekážok. Mimochodom, spomínané nadpisy na drese už viac nebolo vidieť. 😀

S novým gélom na vlasoch som sa teda rýchlo, ako to len šlo, poberal k ďalším prekážkam. Prichádzam k lanu, ktoré bolo úplne špinavé a moje blatisté ruky mi nepomáhali. Čakal ma prvý trest. Vyšplhať proste nešlo. Rýchla séria prekážok pokračovala dvíhaním dvoch pneumatík, kolíkmi a ďalšími silovými prekážkami. Tu sa stretávam s čakaním na prekážkach, čo ma veľmi netešilo, keďže rád bojujem o čo najlepší výsledok a čas. Takto sa mi vidina dobrého výsledku rozplývala. O to viac som sa snažil dostať zo seba maximum pri bežeckých častiach. Všetci dobrovoľníci, okolo ktorých som prebehol, sa zo mňa smiali. Ja dodnes neviem, že prečo.

Musím sa priznať, že takto špinavý som ešte v živote nebežal a bolo to trochu nekomfortné. Užíval som si to a nevedel som sa dočkať na výraz priateľky v cieli a vytúženej sprchy. 😀

Nasledovalo rúčkovanie, kliky, zhyby, logická prekážka, prechádzanie cez blatisté jamy a prelezenie cez sieť, kde som znova stratil nejaké tie minúty v rade. Hneď nato som dobehol k prekážke s kladkou a lanom, kde bolo potrebné sa zavesiť na lano a zviesť sa po kladke na druhú stranu. V rade stálo asi 25 pretekárov a to nepreháňam. Aj keď bolo v propozíciách pred pretekmi dané, že prekážku je potrebné minimálne vyskúšať a tak až robiť trest, rozhodol som sa, že nebudem čakať a trest si spravím. Odskákal som si potrebných 30 angličákov a pokračoval som. Za ten čas touto prekážkou prešlo asi tak 6 -7 ľudí a rad sa veľmi neposunul. Mrzelo ma len, že som zbadal pretekárov, ktorí ju obišli a nespravili ani potrebný trest a šli ďalej.

Nasledovalo lezenie na lane nad jamou, prechod cez „vaňu“ plnú bahna, a ďalšie prekážky v lese. Možno sa niekde mýlim v poradí prekážok, ale išli v rýchlom slede a sám mám v nich bordel. 😀 Ešte spomeniem pár zaujímavých ako tlačenie fúrika so štrkom, ťahanie drevenej palety (táto bola moja obľúbená), nosenie veľkých vedier naplnených vodou a ďalšie. Celkom ich bolo 34, čo je na 8,5 kilometrovej trati myslím dosť. Musím ešte povedať, že keď som dobehol ku kukurici, bola tam už slečna, ktorá nás správne naviedla, takže organizátor chybu napravil. Aby som nezabudol, dosť dlho sme bežali aj v potoku a rôznych okolitých močariskách, takže som sa stihol ako tak od pása dole umyť. 😀

Do cieľa som dobehol v čase 1:24:30 na 55. mieste z 298 mužov na trati. S výsledkom som nebol spokojný, keďže som sa bežecky cítil výborne a predbiehal som veľa pretekárov predo mnou, ktorým ďakujem pekne, že boli tak milí a ešte ma povzbudili, keď som okolo nich prebehol. Keď si to tak zrátam, čakal som cca na 7 prekážkach a na dvoch som sa rozhodol spraviť zbytočný trest. Mrzí ma, že organizátori nevytvorili nejakú elitnú vlnu pre pretekárov, ktorí by sa radi pobili o víťazstvo a chceli dosiahnuť čo najlepší čas. Takto sme my z neskorších vĺn nemali možnosť bojovať o popredné pozície a boli sme znevýhodnení.

Hádam z toho nie je cítiť prílišnú negativitu, keďže preteky boli veľmi pekné a páčila sa mi rôznorodosť prekážok a prostredie v ktorom sme bežali. Toho blata bolo fakt požehnane a sám som nebol ešte viac špinavý na žiadnych pretekoch. Podľa priateľky do cieľa dobehol medveď a nie ja. 😀 Nemôžem ešte zabudnúť na perfektnú studenú sprchu v cieli, na ktorú som sa celý čas tešil. Dúfam, že to bahno bolo aspoň liečivé a po tejto mojej nevydarenej sezóne sa mi už zranenia budú vyhýbať.

Veľmi pekne sa chcem poďakovať mojej priateľke, ktorá so mnou strávila tento deň, čakala ma nepriaznivom počasí, pomáhala mi s vecami a podporovala ma. ? Ďakujem ešte raz Mišovi, ktorý daroval registráciu mne a aj mojej kamoške Sime, ktorej gratulujem k výbornému času a 5. miestu medzi ženami. Mišo sa snáď čoskoro vylieči a na budúci rok sa bude môcť taktiež vykúpať v tejto mase blata. Ak mi to kalendár a zdravie dovolí, veľmi rád sa budúci rok vrátim a potrápim sa sa znova s blatistými nástrahami tejto trate. Vrelo všetkým odporúčam.

Tu môžte nájsť VÝSLEDKY.

Dopretekania kamaráti.

(použité fotky sú z FB stránky Žilinské blatíčko)

Zdieľaj tu