Dokonalé preteky na ktorých by som nemenil nič

Po odporúčaniach Broni a Andreja som prijal pozvanie od organizátorov Wine Race, ktoré sa konali v Lužiciach u Hodonína. Šlo dovedna o tretí ročník tejto skvelej akcie, ktorá svojej povesti nezostala nič dlžná. Potvrdili to spartanské prekážky, skvelá trať, dobrosrdeční ľudia, víno pre víťazov a mnoho ďalšieho. Wine Race má už teraz miesto v mojom budúcoročnom kalendári.

Kým doobedu moji tímoví kolegovia bojovali na Urban City Race v Bratislave, ja som ich podporoval a šetril sily na Wine Race, ktorý mal prvý štart naplánovaný na 14:00. Šťastím bolo, že ma ešte pár dní pred pretekmi preregistrovali do tretej vlny, lebo inak do tej prvej by som musel vybehnúť rovno z auta. 😀 Týmto chcem vyzdvihnúť tímovosť v podaní Andreja, ktorý neváhal a aj keď nepretekal, tak nás tam spolu s Mircom Lukáčom priviezol z Bratislavy. Taktiež nám bol spolu s bráškom Matúšom veľkou podporou pri šprintovaní do cieľa.

Vráťme sa späť k pretekom, ktoré sa mi odzačiatku veľmi páčili. Prostredie, láskaví ľudia, pekné počasie, všetko až dokonale ladilo. Obával som sa jedine toho, aby som nečakal na prekážkach, keďže som šiel až v tretej vlne a chcel som bojovať o čo najlepší výsledok. Avšak organizátori to vyriešili veľmi dobre. Pretekov sa mohlo zúčastniť maximálne 300 ľudí, ktorí boli rozdelení do piatich vĺn po 60 pretekárov. Stavili na to, aby kvalita pretekov prevýšila kvantitu, čo sa im podarilo. Na štarte mojej vlny som stretol najviac zakecaného, ale perfektného pretekára Honzu, ktorý ma ihneď zasvetil do toho, čo nás čaká. Začiatok bol veru veľmi zaujímavý.

Bol netradičný tým, že sme do pretekov vstúpili hneď prekonávaním prekážky, a to skákaním so zviazanými nohami pomocou gumy. Následne sme bežali ulicami Lužíc, kde nás podporovali perfektní domáci lužičania. Bol som na druhom mieste hneď za spomínaným Honzom, ale strážil som si svoje tempo, aby som to neprepálil, ako je už u mňa zvykom.

Nasledovali typické jednoduché prekážky, ako steny, podliezanie „ostnáča“, nosenie bandasiek a memory test, ktorý bol zložení z odrody vína a jeho ročníka. Mal som Cabernet Sauvignon 2008, ale ruku do ohňa za to nedám. 😀 Celkovo prekážky pre mňa neboli veľmi náročné a všetky som bez väčších problémov zdolal, avšak boli zaujímavé a veľmi pestré. Wine race sa vyznačuje tým, že ho organizujú ľudia zo SRTG Podluží, preto sú prekážky v tzv. sparťanskom štýle. Mne prišli niektoré ešte ťažšie a zaujímavejšie, ako má Spartan. Napríklad, tlačenie bedni po asfalte, v ktorej sa nachádzalo závažie, potrápilo každého z nás. V tom momente som už bol pred Honzom, keďže on predtým prekvapivo spadol z triceps baru a robil 10 trestných humusákov.

Tie humusáky boli veľmi vtipné 😀 Šlo o vylepšenú verziu známych burpees, kde po urobení angličáku a výskoku späť si si mal ešte ľahnúť na chrbát a tak späť do stoja. Až vtedy si mal za sebou 1 humusák. 😉 V cieli som bol štastný, že som ich nemusel robiť. Z prekážok ma ďalej zaujal vylepšený balance, ktorý bol preklápací a zároveň o to ťažší. To bola aj jediná prekážka, na ktorej som musel chvíľu počkať, kým ju zdolala pretekárka predomnou. Inak som nečakal nikde a ľudia boli veľmi milí. Vždy ma pustili pred seba a dokonca ma aj povzbudzovali. To mi vždy dodá ešte viac energie, díky moc! 🙂

Po spomínanom tlačení bedne sme sa pomaly blížili k viniciam, kde bola hlavná bežecká časť a trochu sme sa tam aj namočili v potoku. Bolo veľmi horúco a rozhodnutie štartovať bez dresu som veľmi ocenil. Kvitujem, že organizátori pripravili dve občerstvovacie stanice, ktoré vždy padli vhod. Aj keď to po bežeckej stránke bola úplná rovina, trať bola veľmi pekná. Nechýbali ani prekážky zamerané na úchop a silu rúk. Zaujímavá bola práve jedna z nich, kde sme sa museli dostať od stromu k stromu po natiahnutej gurtni iba posuvaním sa na kruhoch. Mne rúčkovacie prekážky nerobili problém a navyše ma podržali aj pásky na prstoch.

Ďalšou vylepšenou spartan prekážkou bola travérzna stena, kde som sa pošmykol a skoro som spadol. Chvalabohu ma podržali prsty a zvládol som to aj s pomocou reťazí, ktoré organizátori pripevnili na tretiu stenu namiesto úchytov. Tieto rôzne vylepšenia sa mi veľmi páčili a robili z Wine Race o to kvalitnejšie preteky.

Po travérznej stene som už začul podporu tímových kolegov, keďže to bolo na druhej strane jazera len pár stoviek metrov pred cieľom. Nasledovalo krátke brodenie sa v jazere a desať netradičných angličákov spolu s pneumatikou. Ako posledná „chuťovka“ bol známy multiring a už len šprint do cieľa.

Nakoniec som si z našej vlny udržal prvé miesto a celkovo som skončil na peknom 6. mieste. Myslím, že by to šlo zabehnúť o nejakú tú priečku lepšie, ale preteky som si naplno užil a zabavil sa. Kompletné výsledky:

VÝSLEDKY

V cieli nás čakala pekná medaila, ktorá bola vytvorená z poháru na víno. Veľmi sa mi páčila. Navyše v cieli bolo bohaté občerstvenie, od rôznych druhov ovocia po tvarohové koláčiky. Zlaté ručičky tej pani cukrárky, ktorá ich napiekla. Som rád, že som mal možnosť zažiť, taký pekný deň. 😉

Následne sme poobedie strávili v kruhu priateľov z čiech, zaplávali si a umyli sa v jazere, v ktorom bola teplejšia voda než vo väčšine kúpalísk. 😛
Priatelia Mirec Lukáč a Marek Kadrnas brali prvé dve miesta medzi mužmi a boli odmenení bohatými vecnými cenami, z ktorých najviac zaujal demižón skvelého vína z tochto regiónu.

To najlepšie na koniec. O to viac si vážiš prácu organizátorov a celého Wine Race tímu, keď vidíš s akou láskou pripravia podujatie a vložia do toho srdce. To srdiečko bije hlavne v tele malého dievčatka, ktorej šli peniažky z vyzbieraného štartovného. Táto myšlienka sa mi veľmi páčila a v mojich očiach zvýšila atraktívnosť týchto už aj tak dokonalých pretekov, na ktorých by som nemenil vôbec nič. Len jediné, aby boli častejšie. 🙂

Verím, že si svoju tradíciu zachová a o rok sa budem môcť vrátiť. Taktiež verím, že nás tam bude ešte viac a zažijeme deň plný zábavy, pretekania a pripijeme si spoločne vínkom, ak by sa mi ho podarilo vyhrať. 😉

Dopretekania!

Zdieľaj tu