Konečne si môžem povedať, že som tvrďák

Rýdzo slovenský prekážkový beh Tvrďák už tradične odštartoval svoju sezónu Tvrdej ligy na východe v Košiciach. Nechýbali kopce, obľúbené nafukovačky a výborná nálada. Vydarený deň poznačilo aj pekné počasie, ktoré si organizátori načasovali. Ale aj keby nie, nám tvrďákom je predsa jedno, aké je. 

Táto rozprávka menom Tvrďák sa pre mňa začala písať už pred dvomi rokmi. Možno si pamätáš na môj článok o tom, ako som bol trikrát prihlásený na Tvrďáka (2x v Košiciach a 1x v Bratislave) a ani raz som sa ho zo všelijakých dôvodov nemohol zúčastniť. Už to vyzeralo tak, že tieto pekné preteky mi nie sú súdené. Keď sa blížil tohtoročný Tvrďák a ja som sa znovu odhodlane prihlásil, tak sme sa s kamošmi smiali, že mi neveria, že ho pobežím, kým ma neuvidia na štartovej čiare. 😀 No už keď som si viazal svoje strelky Icebug Zeal 2 OLX od icebugrunning.cz pred štartom, vyzeralo to konečne reálne. Prišla nás podporiť aj moja priateľka Džesika, spolu s mojimi rodičmi a sestrou Mimkou, takže som ich nechcel nijako sklamať.

Chcem pochváliť organizátorov za to, že je dovolená hrotová obuv. Tým pádom som mohol zvoliť Icebug Zeal 2 s OLX hrotmi, ktoré sú bezkonkurenčné a ešte viac zvýšia istotu pri strmých zbehoch, keďže im nerobí problém žiaden terén. Prezutí a pripravení sme sa pobrali na štart detských pretekov, kde v kategórií 11-14 rokov štartoval Matúšov brat Nátan. Keďže mladšie deti trochu pred cieľom poblúdili, tak sme s napätím očakávali v cieli tých starších a dúfali sme, že trafia do ciela a bude im veliť Nátan. A tak sa aj stalo. 🙂 Nátan v cieli zabral a nenechal si uchmatnúť 1. miesto. Tento mladý rýchlik nedal súperom šancu a my sme spolu s ním mohli oslavovať prvý úspech v tento deň.

Pred vybehnutím na trať našej hlavnej kategórie sme ešte popíjali edgar, nalepili sme si pásky na prsty, spravili pár tímových fotiek pri hlavnom baneri a pobrali sa k štartu. Práve naše fotenie nás stálo prvé miesta v Tsunami vlne, takže sme si na štart museli trochu počkať. 😀 Štartovali sme cca o 11:20 celý tím dohromady. A áno, aj spolu so mnou! 😀 Prišlo nás do Košíc hojný počet z tímu, tak sme sa rozhodli rozdeliť sa na východ a západ. Medzi východniarmi okrem mňa bol ešte Matúš, Paskal, Aďka a Sima. Za západ bojoval Mišo, Dávid a Ľubo.

Konečne! Vyštartoval som na svoj prvý Tvrďák histórií môjho pretekania. Všetci sme sa zhodli, že štart bol veľmi pomalý. Nikto to na začiatku nechcel prepáliť a vyzeralo to, akokeby sme sa šli len tak prebehnúť. 😀 Trošku mi chýbal taký ten dravý nádych, ktorý býva na štarte iných pretekov a vyburcuje ťa. Spolu s Matúšom a Mišom sme to vzali na naše plecia a snažili sa to rozbehnúť. Preskočili sme prvé steny a začali nosiť metrovicu do kopca. V kroví som zazrel srnu, ktorá zjave premýšľala, že čo tu tí ľudia stvárajú. Odhodili sme drevo, rozbehli sme to dole kopcom, popri hecovaní rodiny sme zvládli pár jednoduchých prekážok, až sme prišli k jazeru a nafukovačkám. Pre mňa najlepšia prekážka. Veď kde inde počas plného nasadenia v pretekoch si vieš oddýchnuť, vyložiť nohy a len sa pohupovať na nafukovačke. A to sa mi podarilo ešte dvoch ľudí predbehnúť. 😀

Ťažko sa mi odbiehalo od tejto prekážky, ale nemal som na výber. Dal som zbohom nafukovačkám a rozbehol som sa do stúpania, ktoré viedlo lesom až na Chatu Hrešná na samom vrchu kopca. Pred dosiahnutím vrchola (myslím toho kopca) sme vyšli z lesa na lúku a vyliezli na sieť, podliezli pletivo, a tak sme bojovali s herkulovou kladkou, pri ktorej nás organizátori nešetrili. Dala nám poriadne zabrať a mali s ňou problém aj niektoré esá na trati, ako náš priateľ Miro Lukáč, ktorý vraj nevytiahol vrece, ale vrece vytiahlo jeho. 😀

 

Nasledovalo krátke, ale strmé stúpanie k chate, kde bola dobre pripravená občerstvovačka, ktorú som neodmietol. Čerstvo osviežený som rýchlo vyšplhal a zbiehal po peknej lesnej ceste. Chcem pochváliť organizátorov za skvelé značenie trate a vyvrátiť ten šum, ktorý nastal po pretekoch, keď ľudia zablúdili a vinili za to organizátorov. Je potrebné sledovať pásky a značky. Ja som od lana bežal sám a nemal som s tým problém. Taktiež po mojich blúdeniach v minulosti som sa naučil, že sa nemám spoliehať na ľudí bežiacich predo mnou, ale len a len na seba a značenie. 🙂

Ako vravím, bežal som sám a zvyšok tímu sa mi výrazne vzdialil. Už som sa bál, že ich nedobehnem, keď som po prevracaní pneumatiky a balance dobehol k slack line, kde neštastne padol Ľubo a angličákoval. Mne sa to podarilo prejsť bez chyby a už som vedel, že nasleduje zbeh so sériou silových prekážok. Povzbudení zvládnutým slack line som pri zbehu zbadal Dávida, ktorého som začal dobiehať na tahaní valcov a na walker walk som už bol takmer pri ňom. V diaľke na ďalších prekážkach som si všimol bojovať Matúša a Mišo s Paskalom boli už azda niekde pred cieľom. Nasledovalo ťahanie a nosenie pneumatiky, ktoré dalo dosť zabrať aj mne. Tu mi nedá nepoznamenať, že chýbali menšie pneumatiky pre ženy, ktoré sa tu dosť výrazne trápili.

Potom nasledovali posledné zaujímavé prekážky, ktoré mám rád, pretože sú jednoduché a pripomínajú mi detstvo na chate, či brigádovanie u uja na stavbe domu. Spomenul som si na to pri tlačení naloženého fúrika.

Cieľ bol už veľmi blízko a mne sa zrazu stratil z očí Dávid, ktorého som mal tesne pred sebou. To bolo tým, že on aj Mišo si nevšimli predposlednú prekážku s bandaskami a utekali rovno do cieľa. Kvôli tomuto priestupku, ktorí nespôsobili náročky, si neskôr odbehli celú trať ešte raz, aby mohli byť spravodlivo kvalifikovaní. Ja som však bandasky neprehliadol a horlivo som chytil jednu do každej ruky. Veselo som ich išiel zdvihnúť, až kým ma nezastavila realita.. Tie bandasky boli taaaaak ťažké, že mi skoro vyrvalo platničky z chrbtice 😀 Dobiehal ma postupne silný Ľubo a ja som tušil, že on s nimi problém mať nebude.

Pribehol Matúš z cieľa, ktorý po mne spolu s mojou rodinou kričali nech si pohnem. No keby sa dalo moji milí, tak veľmi rád. 😀 Dvakrát som bandasky musel položiť, a inak som mal privreté oči a odrátaval posledné metre. Tuto nám organizátori fakt naložili, za čo som im v konečnom dôsledku rád, pretože tieto preteky nemajú byť len o prekážkach, ktoré nemám problém zvládnuť, ale práve aj o takých, pri ktorých idem na svoje dno. Pri bandaskách som zbieral zvyšky energie a snažil som sa to zvládnuť rýchlo, aby som pomohol tímu k čo najlepšiemu výsledku. Keď som ich konečne položil, tak som šprintom utekal k poslednému rúčkovaniu, ktoré bolo ľahké, ale s vyťahanými rukami po bandaskách to bolo hrozné. Medzi bandaskami a ručkovaním som mal asi 15 sekúnd priestor, aby som ruky vyklepal a to bolo málo. Keď som sa zavesil na prekážku, tak som necítil žiadnu silu v predlaktiach, ale vedel som, že spadnúť nemôžem, lebo by to pre náš tím bolo likvidačné. Už som mal skoro až tmu pred očami, ale držal som a šiel, a z posledných síl zazvonil.

Výsledky Tvrďák 2018

Takto som dobehol svoj prvý Tvrďák. 🙂 V cieli som bol s časom 43:49 na peknom 20. mieste z 606 pretekárov a so zdolanými všetkými prekážkami. Znovu ma fúkol Matúš a v našom challenge už strácam. Aktuálny stav je 5:7 pre Matúša. Avšak vedie úplne zaslúžene. 🙂 Tak sme s partiou začali analyzovať preteky a zbierali sme aktuálne pocity nás všetkých. Zhodnotili sme, že organizátor odviedol skvelú prácu a pripravil fakt veľmi peknú trať, ktorá nebola jednoduchá a hlavne záverečný úsek so silovými prekážkami dal zabrať.

Vybrali sme sa ešte podporiť naše baby, ktoré dobiehali do ciela. Pomedzi to sme pózovali pre fotografov, ktorí na nás striehli na každom rohu. 😀

Potešili nás novinky, keď sme sa dozvedeli, že oba tímy sú na stupňoch víťazov. Východ na 2. mieste a západ na 3. mieste. Ale keďže Mišo a Dávid nechtiac vynechali záverečné bandasky, ku ktorým sa Mišo ešte vrátil po dobehnutí do cieľa, tak boli diskvalifikovaní. Nešlo však o ich úmysel, takže dostali možnosť odbehnúť si Tvrďáka znova. Stála pred nimi neľahká úloha, a to potvrdiť skvelé výsledky, ak chceli uspieť na bedni. My sme sa medzitým ponúkli koláčom od mojej mamky a doplnili výživu pomocou skvelých doplnov od Biocare.sk. Fandili sme na Tvrdých hrách, ktoré spríjemnili program v okolí štartu. Boli rôzneho typu, ako zhyby na hrazde, plank, prevracanie pneumatík, či ťahanie auta. Prevracať pneumatiku si vyskúšala aj moja mamka spolu s Džesikou a Mimkou. Sú to siláčky! 🙂

Medzitým dobehli do cieľa svoj reparát Mišo s Dávidom a zvládli to skvele! Dávid ešte vylepšil svoj čas oproti prvému behu. Týmito skvelými výsledkami spravodlivo obhájili 3. priečku a spolu sme si užili oslavy na stupňoch víťazov. A to nebolo všetko! Nie len Nátan bral individuálne umiestnenie, ale aj náš Paskal si vybojoval 3. miesto medzi mužmi a naša Simča bola 2. najrýchlejšia žena. Team OCRA Slovakia bol všade! 🙂

Záver tohto dňa som strávil s rodinou, ktorá ma neúnavne podporovala a pomáhala mi, za čo som im veľmi vďačný. Tento článok je bohatý na fotografie, nie len vďaka Tvrďáku, ale hlavne vďaka môjmu ocovi a Džesike. Boli všade tam, kde som ja nestihol byť a všetko dokumentovali. 🙂 Čím ďalej, tým viac cítim, že tieto dni nie sú len o pretekaní a prekonávaní sa, ale hlavne o priateľoch s ktorými sa stále na takýchto podujatiach stretneme. Ďakujem vám za podporu a teším sa na najbližšie stretnutia.

Organizátorov chcem pochváliť za skvelé zvládnuté preteky a som veľmi rád, že som konečne mohol odbehnúť svojho prvého Tvrďáka. 🙂 Vidíme sa znova na štarte!

Dopretekania.

Zdieľaj tu