Mladý a rýchly vlk spod Tatier

Je rýchly, cieľavedomý a celý život má ešte pred sebou. Reč je o Richardovi Pospíšilovi, ktorý svojimi výkonmi upútal minimálne mňa. ? Je súčasťou tímu Extreme Obstacle Runners a už v tak mladom veku má vo svete prekážkových behov svoje miesto.

Ahoj Rišo. Si jeden z najmladších elitných bežcov, ak nie úplne najmladší. Koľko máš rokov? Študuješ ešte?

Ahoj. ? Mám 18 rokov, teda najmladší bežec v kategórií elite určite nie som. Študujem a práve som v maturitnom ročníku, takže sa mi to už kráti.

Ako dlho sa už venuješ prekážkovým behom? Kde si túto éru začal?

Všetko sa to začalo ešte vo Vechci v roku 2014 na Spartan race Sprint, kde som bol naozaj najmladším pretekárom na trati. Mal som len 15 rokov. Avšak aktívne sa pripravujem a trénujem na prekážkové behy až od minulého roku, teda 2016 odkedy som aj členom tímu Extreme Obstacle Runners.

Minulý rok si bol aj na Majstrovstvách sveta v Lake Tahoe. Keby vyhlasovali juniorov, vyhral by si to. Ako si na to spomínaš? Čo ti to dalo?

Na keby našťastie šport ani život nefunguje. Sústredím sa skôr na celkové poradie a v tomto smere je určite ešte na čom pracovať. Zostali mi však nádherné spomienky. Nie len na samotné preteky, ale aj na Kaliforniu, kde sa chcem určite ešte vrátiť. Neboli to pre mňa prvé majstrovské preteky. Tie som už absolvoval rok dozadu v behu do vrchu. Tie pocity sú neskutočné. Ak tú atmosféru človek zažije raz, chce to zas a znova.

Bola práve minulá sezóna tvojou najlepšou?

Ťažko sa mi to hodnotí, keďže to bola moja prvá sezóna v úlohe prekážkového bežca. Určite však bola lepšia ako doteraz aktuálna.

Presne na ňu som sa chcel opýtať, keďže sme ťa videli bežať trochu pomenej. Čo sa stalo?

Je to pravda, veľa som toho nenabehal. Zastavilo ma zranenie kolena, kvôli ktorému ma neskôr aj operovali a následne som podstúpil rekonvalescenciu. To sa bohužiaľ s behom a celkovo tréningom nezlučuje, takže som si doprial síce nechcený, ale predsa kvalitný oddych. (úsmev cez slzy)

Ako dlho si pauzoval?

Od 30.4.2017 do 19.8.2017 (viem aj presné časy, ak by bolo treba :D). Čo sa týka pretekov a v tréningu, tak tá pauza s prerušeniami trvala asi 3 mesiace. Občas som skúšal, či to už ide a ak nešlo, tak som pokračoval v rehabilitácií a dúfaní, že to znovu pôjde lepšie. Aj keď sa musím priznať, že prvé dva týždne po operácií som to psychicky vôbec nezvládal a pochyboval som už takmer o všetkom, čo sa týkalo športu. Nemali to moji blízki so mnou ľahké. Až prvý tréning na kolieskových lyžiach mi dodal opäť nádej a životnú energiu.

Návrat si mal famózny. Ak sa nemýlim, ako prvé si šiel Spartan Race sprint v Litoveli a tam si skončil v top 10 Elite. Skladám pred tebou klobúk. To si ako dokázal?

Máš pravdu, bolo to 9. miesto. Až do prvého plávania v Litoveli som šiel do pretekov stým, že si ich idem len užiť a nepobežím rýchlo. Avšak moja súťaživá povaha to samozrejme nezvládla, a tak som trošku pridal do kroku, zvládol všetky prekážky a solídny výsledok bol na svete. Dôležitá vec bola, že ma nič nebolelo. Odvtedy môžem naplno trénovať.

Rišo s obľúbeným sandbagom na Kubínke

Máš najväčšie predispozície byť najlepším prekážkovým bežcom, keď už v takomto veku podávaš neuveriteľné výkony. Čo všetko by si chcel dosiahnuť? Aké sú tvoje sny?

S takýmito vyjadreniami som radšej opatrný. Napriek tomu, že mi lichotia, tak sa držím motta: „Hlava v oblakoch, no nohy na zemi“. Mojím snom a zároveň aj cieľom je ostať pri športe tak dlho, ako budem môcť a najlepšie sa ním aj živiť. Nemám namysli len pretekaním, ale predstavujem si, že moja profesia bude mať k športu blízko. Ťažko sa mi hovorí o konkrétnych výsledkoch na Spartan Race, cieľom je naďalej sa zúčastňovať aj vrcholných podujatí ako ME a MS, ktoré som tento rok vynechal.

Prezraď nám pár tvojich úspechov a ktorý pokladáš za ten najväčší pre teba?

Asi to, že som opäť zdravý a schopný behu. Ale z tých, ktoré vidno aj na papieri, sú to dve účasti na MS, umiestnenia v TOP 5 tu v centrálnej Európe a zopár víťazných behov do vrchu. Zakladám si viac na pocite zo samotných pretekov, ako na „úspechu“ v podobe výsledku.

Sám som to ešte neskúsil, ale všimol som si, že veľakrát sa vyberieš prespať do Tatier. Aké to je? Pomáha ti to v tréningovom raste rapídne?

Veľakrát je trochu prehnané. Toto leto som to hlavne kvôli zraneniu stihol len 3x. Pre mňa je to úplne dokonalé, len tak sedieť a sledovať západ/východ slnka, alebo sa zo spacáku pozerať na hviezdy. V horách sa cítim najviac svoj a je to príjemné odreagovanie od často uponáhľaného sveta „tam dole“.  Určite mi to pomáha, keďže celkovo pobyt v nadmorskej výške má priaznivé vplyvy na naše telo. Na to, aby to bolo však ozaj citeľné, musel by som tam tráviť viac času.

Západ slnka v milovaných Tatrách

Čo je najhlavnejšie vziať si so sebou takto hore?

Podľa mňa dobrú podložku a teplý spacák, pretože v horách je v noci dosť zima. Na Kriváni som sa zobudil s námrazou na celom spacáku. Odvtedy ich nosím dva. Poprípade niekoho, kto vás zahreje. 😛

Otázka, ktorú sa pýtam každého. Koľko kilometrov ročne zhruba nabeháš?

Horšiu otázku si mi už snáď ani položiť nemohol. Minulý rok som nepoužíval GPS hodinky na všetkých tréningoch a túto sezónu som toho veľa nenabehal. Takže akékoľvek číslo by som ti povedal, bolo by skreslené a neobjektívne.

Z čoho sa skladá tvoj tréningový plán? Trochu nám prezraď.

V mojom tréningu sa nevenujem len behu, ale dosť času trávim aj na kolieskových lyžiach, bicykli, prípadne toto leto aj vo vode. Súčasťou je aj posilňovňa, nosenie bremien a v zimných mesiacoch obľúbený beh na lyžiach. Intenzita tréningu sa strieda, či už podľa dňa v týždni alebo celkovo obdobia v sezóne. Niektoré svoje tréningy uverejňujem na svojom Instagrame @richard_pospisil, hlavne v stories, tak si to môžete občas pozrieť.

Máš nejakého trénera, alebo je tvoj tréning založený na samostatnej príprave?

Som veľmi rád, že môžem povedať, že ma trénuje v centrálnej Európe snáď nato najpovolanejší Peťo Žiška. Je tomu tak už tretí rok. Väčšinu svojich tréningov však trávim sám a Peťo mi „len“ píše tréningový plán.

Trošku zabŕdneme do osobného života. Máš priateľku? 😛

Aktuálne žiadnu nemám, ale príliš nesmútim. Keď príde vhodný čas, tak snáď bude aj priateľka. 11. novembra mám stužkovú, tak sa pokojne hláste na Instagram do directu. 😀 😀

Čo študuješ a čím by si sa chcel stať v budúcnosti?

Som žiakom 8-ročného gymnázia v Poprade. Mám pred sebou posledný rok na tejto škole. Ako som už povedal, chcel by som nejakým spôsobom zostať pri športe. Pravdepodobne pôjdem študovať fyzioterapiu.

Napadá ti nejaký vtipný moment, ktorý si zažil na pretekoch, alebo so svojím tímom?

Týchto momentov je ozaj veľa. Napadá mi jeden z Kubínskej hole, kde sme na prekážku Walker walk (skákanie s gumičkou okolo nôh) dobehli naraz s tímovým kolegom Kubom. Pri navliekaní mi guma praskla, a tak som aj povedal, že „praskla mi guma“. Kubo na to reagoval, že buď rád, že len takáto. 😀 Slečna dobrovoľníčka z nás skoro odpadla, čím ju aj pozdravujem.

RIšo, Kubo a guma 😀

Aký máš osobák na 10 kilometrov?

Dobre, predsa len sa našla ešte horšia otázka. 😀 Svoju jedinú pretekovú desiatku som bežal, keď som mal 15 a skončil som s časom 39:24. Odvtedy som sa cestnej desiatky nezúčastnil. Teda môj „osobák“ zostal nezmenený. 😀

Akú výbavu používaš, alebo čo by si odporučil našim čitateľom? (obuv, hodinky, atď..)

Začnem asi od topánok, ktoré sú v ťažkom teréne veľmi dôležité. Už 3 sezónu obúvam model All terrain od Reeboku. Tohtoročná verzia 3.0 mi zatiaľ vyhovuje najviac, pretože sú veľmi odolné, netrhajú sa a perfektne odvodňujú, čo sa zíde na Sparťanovi. Na nohách ešte nosím kompresné návleky od CEPu, ktoré mi pomáhajú proti kŕčom, ale aj proti žihľave a škrabancom. Oblečený som vždy v elastickom oblečení, ktoré nenasáva vodu a z hodiniek používam Suunta Ambit 3 run, ktorým nemám čo vytknúť. V príprave mi ešte veľmi pomáhajú výživové doplnky od AONE Nutrition.

Na záver, máš nejaký bežecký vzor, ktorý ťa motivuje stále sa zlepšovať?

Mám ich viac. Čo sa týka prekážkových behov, tak je to v prvom rade určite Peťo, ktorý mi je trénerom a zároveň vzorom. Druhým je Kanaďan Ryan Atkins. Páči sa mi hlavne jeho štýl pretekania. Z trailových bežcov je to asi najviac Killian Jornet.

Posledná otázka, ktoré tri veci by si si vzal na opustený ostrov?

Určite Reeboky, aby som mohol behať, nôž a GPS telefón, aby som mohol zavolať pomoc, keď už by ma môj tréningový kemp prestal baviť.

Rišo v cieli Beastu a my sme v cieli článku

Ďakujem ti Rišo za pohodový rozhovor a prajem veľa zdravia a športových úspechov.

Vidíme sa na pretekoch! ?

Zdieľaj tu