Prišiel som o panictvo v 22. A ty?

Písal sa 23. január 2016. Vonku bolo príjemných slnečných -15 stupňov. Moje červené fáro z roku 1997 som zaparkoval na parkovisku vo Svite s romantickým výhľadom na Tatry. Vtedy by ma veru žiadna neodmietla. Obaja sme boli nadržaní a zvedaví, že čo nás čaká. Ani jeden z nás takúto skúsenosť ešte nemal. Začali sme sa vyzliekať a plný túžby sme sa tešili na ten moment. V tom moja sestra Mimka klope na okno auta: „Chalani, veď si švihnite.“

Nie, nešlo o moju prvú skúsenosť so ženou. 😀 Kiežby tá bola aspoň z časti tak dobrá, ako bol ten deň. O tom by šlo tiež porozprávať. Ale späť k veci. Ja spolu s kamošom Filipom a Mimkou sme sa vybrali na Spartan Sprint vo Svite. Vyobliekaní športovým oblečením typu „čo dom dal“ sa poberáme k štartu. Za mienku stoja trebárs turistické topánky od môjho otca kúpené v Lidl, ktoré som mal hrdo na nohách. Však na ten jeden beh to stačí, nie?

A prečo sme vlastne šli? Behával som sám pre seba už nejaký ten čas a pripravoval sa na svoj prvý polmaratón. Chcel som absolvovať Sprint v Tatranskej Lomnici, keď sa tam konali Majstrvostvá Európy v Spartan Race, ale pre zranenie členka to nevyšlo. Nahovoriť kamoša Filipa bola malina, a tak sme o 10:15 stáli pod nafúknutým štartom hneď ako prví. Ideme to predsa vyhrať. Ale no, srandičky bokom. ?  Zima bola veru riadna, povedala Mimka, pretože ja som nič v ten moment nepociťoval a tešil sa, že čo ma čaká. Priznávam, že sme do toho šli celkom bezhlavo a veľa o tom aké prekážky nás čakajú sme nevedeli. Schválne sme si nepozerali veľa videí z iných pretekov, aby sme boli presne takto vymetení. Vyplatilo sa.

3, 2, 1 Arooo. Bežím ako zmyslov zbavený hneď od začiatku a ono sa to nejak štverá do kopca. No to si robia srandu? Vravím si. Prvý kilometer sa šlo do kopca a v hlave sa mi premietali moje tréningy po rovine. Sám som bol prekvapený, že som ten kopec vybehol ako 13. v poradí (dole kopcom ma zasa všetci predbehli ? ). Pár prekážok, jedna stena, druhá, zrazu balance a viete no, nechcem sa vyhovárať na topánky, ehmm spadol som hneď na začiatku. Oci, ak to čítaš, nekúpil si dobré. Dal som si svojich prvých sparťanských 30 angličákov a šiel som.  Angličák rozumej ten klik s výskokom. Potom nasledovala ďalšia séria prekážok ako plazenie v snehu pod ostnatým drôtom, triceps bar, či šplhanie lanom. Vyšplhal som prvýkrát v živote! Neviem kde sa tá sila vo mne vzala, ale ono to akosi príde v tom momente, keď to potrebujete. Tak prišlo nosenie vedier, kde sme na šmykľavom snehu padali ako hrušky. Potom na druhú stranu toho potoka čo tam majú, ďalšie steny a už sme to hnali ku hode guľou. Ďalších 30 angličákov som robil práve tu, keď som skoro trafil terč, ale vedľa stojaceho kolegu. ? Útechou mi ale môže byť multiring, ktorý som zdolal a víťaz pretekov Peťo Žiška ho vtedy nedal. Keď ma vymrznutá Mimka natáčala a povzbudzovala, nemohol som spadnúť predsa. Ešte pred Multiringom sme do kopca niesli vrecia naplnené pieskom. Nebolo to vôbec ľahké, ale z neznámeho dôvodu sa mi táto prekážka páčila.

 

Ten deň mi zmenil život. Prvé slová keď som prišiel do cieľa boli: „To si robíš prdel, bolo to úžasné, chcem ísť znova.“ Triasol sa mi žalúdok a bol som v takom zvláštnom opojení ako som ešte nikdy predtým nezažil. Samozrejme, že som bol vyčerpaný a smädný, avšak tak príjemne. Zvláštne, že? Pre mňa to bol úplne nový pocit. Počkali sme na Filipa, kedže dobehol chvílu po mne 🙂 Mal podobné pocity ako ja a tiež sa toho bláznovstva aj naďalej zúčastňuje, aj keď trošku miernejšie. 🙂

Vrátil som sa domov šťastný. Už vtedy som vedel, že som objavil niečo neobvyklé, čo ma bude baviť a chcem sa tomu venovať. Je to prekrásny mladý šport, v ktorom prepájam rýchlosť s fyzickou a psychickou vytrvalosťou. Mám možnosť sa v ňom stále zlepšovať a prekonávať. Po prvom odbehnutí som sa zamiloval. Ty tiež?

Takto som prišiel o panictvo v prekážkovom behu. V roku 2016 som nabehal skoro tisícku km, absolvoval dokopy 14 pretekov (11 prekážkových behov z čoho 8 Spartan Race) a 3 charitatívne behy. Bol to skvelý rok, nebojím sa povedať, že najlepší v mojom živote. Spoznal som veľa priateľských ľudí, dosiahol veľké výsledky, klesol na úplne dno, skoro sa utopil ? a zamiloval sa do tohto športu ešte viac.

A ako som dopadol v tom Svite? Trať merala 7,75 kilometrov s prevýšením 266 metrov a dobehol som v čase 1:18:12. Skončil som 740. z 1969 pretekárov. Myslím, že na prvýkrát fajn. 🙂

Mapa trate https://mysports.tomtom.com/service/webapi/v2/activity/perm_gQAHV-LyhxN3WHPyVrbdjmMUXy2rbhj8_WDJYHXLcppgo6GnDk49uLv6BeYbhPqdBV3eJ3cQK7hEkeao6GbP9A?format=html

Zdieľaj tu