Dámy a páni, Sparťan o barlách!

Spartan Race je známy ako extrémny prekážkový závod. Náročný beh v teréne je spojený s prekonávaním rôznych druhov prírodných či umelých prekážok. Pre trénovaného pretekára je to neraz poriadny boj a amatérsky bežci si tu siahnu až na dno síl. Čo ale taký Maroš Kudlík, sparťan o barlách? Prinášam ti inšpirujúci rozhovor s mladým človekom, ktorý to nemal jednoduché. Svoj život neberie tragicky a tvrdo maká, aby si splnil sny. Nech sa páči, viac už rozpovie on sám.

Ahoj Maroš. 🙂 Koľko máš rokov a odkadiaľ pochádzaš?

Ahoj. Mám 29 rokov a pochádzam z Komárna.

Môžeš nám trochu prezradiť tvoj príbeh? Čo sa ti stalo?

Keď som mal 14 rokov, tak mi diagnostikovali rakovinové ochorenie a viezlo sa to so mnou pár rokov. Mal som za sebou množstvo operácií a terapií, no lekárom sa moju nohu nepodarilo zachrániť. Ak ma pamäť neklame, tak v roku 2005 som absolvoval poslednú operáciu, po ktorej som sa chvalabohu vyliečil.  🙂

Je to niečo hrozne ťažké. Asi nikto z nás si nevie predstaviť, že by zrazu prišiel o tak dôležitú časť tela. Ako to ovplyvnilo tvoj život?

Veľakrát som počul od ľudí, že oni by moju situáciu nezvládli, no ja si myslím opak. Človek je v ťažkých chvíľach schopný zvládnuť toho oveľa viac, ako si myslí. Určite mi to nejakým spôsobom ovplyvnilo život, no nemôžem povedať, že negatívne. Vždy sa na všetko pozerám z tej svetlejšej stránky. Nebyť môjho hendikepu, tak by som nespoznal tých kamarátov, ktorých mám okolo seba a sú mi oporou, alebo zrejme by sme ani neviedli tento rozhovor.

Pár ľudí sa ma to už pýtalo a taktiež pri registrácií na spartan race sa nás stále pýtajú, že kde a ako sme sa o nich dopočuli. Ako to bolo u teba?

Ja vždy pri registrácii vyberám možnosť priateľa. Jeden môj kamarát, ktorý v minulosti absolvoval Spartan Race mi ukazoval na mobile video, že niečo takéto existuje a rovno ma tam posielal si to vyskúšať. Vždy som to bral len ako jeho vtipkovanie, no nakoniec to skončilo tak, že ja som išiel a on ostal doma. 😀

Prečo ťa zaujal práve Spartan?

Zaujala ma atmosféra pretekov, skvelí ľudia naokolo a vôbec zistenie, že aj niekto ako ja, je schopný preteky dokončiť.

Pred spartanom si sa venoval crossfitu, že? Robil si nejaký šport ešte aj pred chorobou?

Presne päť mesiacov pred mojím prvým spartanom som začal cvičiť crossfit a venujem sa mu dodnes. Tvorí hlavnú časť mojej prípravy na spartana. Šport som mal vždy rád. V škole som mal rád telesnú výchovu, na ktorej sme často hrávali vybíjanú. Hrávali sme s kamarátmi hokejbal za domom a takisto som rád hral basketbal, s ktorým som mal plány venovať sa mu na profesionálnej úrovni.

Ktoré preteky boli tvoje prvé?

Prvý bol nitriansky Sprint v minulom roku. Dátum 04.06.2016 si asi zapamätám navždy. 🙂

Ako si sa na ne pripravoval? Aké to bolo pre teba, keď si dobehol do cieľa?

Príprava bola klasická, ako aj teraz, čiže crossfit a TRX tréningy. Rozhodne som však nemal toľko natrénované, ako teraz. Vtedy som sa stále učil správne techniky a nové cviky, a nemal som ani takú dobrú kondičku. Napriek tomu si myslím, že som prvé preteky odbehol v slušnom tempe. Bol som so svojím výkonom spokojný. Na pocity z cieľa si veľmi nepamätám, ale určite som bol rád, že som to zvládol. Skôr mi uviazli v pamäti momenty, keď som zápasil s kŕčom v lýtku, alebo keď som úspešne zdolal svoj prvý monkey bar.

Už vtedy to pre teba bola nová životná éra a smer ktorým sa chceš uberať?

Nie. Po pretekoch som si povedal, že dobre bolo, stačilo, nepotrebujem si ďalej nič dokazovať. Na druhý deň, keď som sa ledva hýbal, tak stále pretrvával tento pocit. Avšak na tretí deň už som si povedal, že fakt to bolo super, a že nevylučujem, že by som sa zúčastnil ďalších pretekov. Bolo jasné, že to chcem opäť skúsiť. Teraz som tak trochu závislý. 😀

Už pri tvojom prvom sprinte v Nitre si obehol dosť ľudí a pri tohtoročnom reparáte si predbehol so svojím časom presne 660 pretekárov. Wau. Pozeráš sa aj na výsledky a si súťaživý typ?

Som veľmi súťaživý typ, no slovo „prehra“ sa v mojom slovníku nenachádza. Samozrejme si pozriem výsledky a umiestnenie, ale vôbec mi nevadí posledné miesto, ako tomu bolo napr. na Beaste. Skôr sa snažím príliš nezaostať. V tej Nitre som skutočne šliapol na plyn a schuti som si zašprintoval. Chcel som si zlepšiť čas z minulého roku, čo sa mi podarilo lepšie, ako som čakal. V tomto spočíva moja súťaživosť, že viac-menej súťažím sám so sebou a mojimi očakávaniami. Takisto viem, že hocikto, kto skončí za mnou, nemusí byť automaticky horší. Každý, kto absolvuje takéto preteky vie, že človek sa musí vysporiadať s rôznymi faktormi, od únavy, až po zranenia, ktoré môžu posunúť pretekára až na koniec výsledkovej listiny.

Pred pár dňami si dobehol najťažšie a najdlhšie preteky doteraz! Veľmi ti k tomu gratulujem, si motiváciou pre všetkých ľudí. Priznám sa, že v cieli som mal zimomriavky spolu s tebou. Popíš nám trochu beast z tvojho pohľadu. Aký pre teba bol?

Ďakujem. Bol veľmi rozmanitý a pestrý na pocity. Ráno som vlastne ani nemal náladu na preteky. Takmer vôbec som nespal a neoplýval som entuziazmom. Hovoril som si, že aby som to už mal za sebou. To sa samozrejme v priebehu pretekov zmenilo a naštartoval som sa. Čo sa týka náročnosti, tak pre mňa bola najťažšia stredná pasáž (sandbag carry a chvíľu po ňom). Dobre sa mi išlo do kopcov, horšie to išlo dole. A výhľady, prírodné scenérie boli krásne. Celkovo si myslím, že tieto dlhšie trate mi celkom vyhovujú.

Takto Maroš po 8 hodinách a 41 minútach preťal cieľovú pásku svojho prvého Beastu.

Čítal som, že sa ti konečne podarilo vyšplhať a zúročili sa ti hodiny tréningov. Koľko angličákov si musel robiť? Čo bolo najťažšou prekážkou pre teba?

Ono to vyšplhane je trošku zavádzajúce, pretože boli dobré podmienky. Lano bolo suché a nešmýkalo sa. Bolo o niečo dlhšie, ako máme my v našom gyme, ale ostalo mi dostatok síl v rukách, aby som zazvonil. Sám som zvedavý, či sa mi niekedy podarí vyšplhať aj po mokrom lane. Celkovo som robil 90 trestných angličákov – olympus, traverse wall, kde som sa nešťastne zošmykol a samozrejme oštep. Ale oštep najbližšie dám (toto si hovorím vždy a zatiaľ bez úspechu). Najťažší bol pre mňa olympus, no aj pri ňom si beriem to pozitívne, že som sa na ňom dostal opäť o kúsoček ďalej.

Získal si svoju prvú trifectu. Čo ďalej plánuješ? Máš ďalšie výzvy, ktoré by si chcel v budúcnosti splniť?

Som si tak hovoril, že by som chcel každý rok aspoň jednu novú trifectu, alebo možno aj viac, keď sa podarí. Ak v budúcom roku budú opäť rozdávať aj regionálne trifecty, tak by som ich rád skompletizoval v Česku a v Maďarsku. A ak by sa do toho pridali dve, tri preteky vo vzdialenejšom zahraničí, tak budem rád. V hlave mám aj omnoho smelšie plány, ale o tých zatiaľ nebudem hovoriť, lebo neviem nakoľko sa budú dať zrealizovať.

Pri pretekoch ťa sprevádza aj nejaká milá slečna. Je ti asi veľkou pomocou a oporou, že? Predstavíš nám ju?

Volá sa Petra a pochádza z maďarského Székesfehérváru, takže si pri nej cvičím aj maďarčinu, ktorá nie je bohvie aká, ale učím sa rýchlo. Ona sa so mnou skontaktovala po zimnom spartanovi v Dolnej Morave, kde ma videla a ponúkla mi pomoc na najbližších pretekoch. Vo Veszpréme sme tak spolu štartovali na Charity Sprinte, a ako pomocníčka sa mi veľmi osvedčila, tak som si ju zobral aj do Valče a na Kubínsku Hoľu. Ale máš pravdu, je mi ohromnou oporou a som jej za to neskutočne zaviazaný.

Kde ťa najbližšie budeme môcť vidieť?

Najbližšie to bude koncom októbra na posledných pretekoch sezóny, v maďarskom Eplényi. Pôjdem iba Sprint, no môžem prezradiť, že som sa s Petrou stavil o pizzu, kto bude z nás skôr v cieli. To znamená, že tentokrát mi nebude pomáhať a ja si do zálohy beriem iného pomocníka, keby bolo náhodou treba. Už sa teším na tento náš mini súboj. 🙂

Tak to držím palce! ? Je o tebe známe, že si prepadol aj stolnému futbalu a si v tom veľmi dobrý. Ako dlho sa už tomu venuješ?

Stolný futbal som začal hrávať pred 10 rokmi, no s profesionálnou hrou som prišiel do styku pred 4 a pol rokmi. Keď mi to záujmy dovolia, tak cestujem za väčšími turnajmi do iných miest, no už minulú sezónu som toho celkom dosť vynechal, pretože som uprednostnil práve Spartan Race.

Ktoré tri veci by si si so sebou vzal na opustený ostrov?

Priateľku a dve dobré kamarátky. 😀 Z kamarátok by to boli Lydka a Deni, ktoré sú mi vždy oporou. V skutočnosti a našťastie mám oveľa viac kamarátok, ktoré ma veľmi podporujú a som im za to vďačný (všetky by som chcel mať na opustenom ostrove). Ale ak by som zobral túto otázku trošku vážnejšie a mal by som si vybrať nejaké tri neživé, existujúce veci, tak by to bolo asi kresadlo, sekera a asi nejaké lano, či špagát.

Aké motto je to, ktoré sa ti páči a držíš sa ho?

Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale motto „Nikdy sa nevzdávaj!“, som si obľúbil už v detstve, skôr, než to bolo cool postovať na sociálnych sieťach alebo si to tetovať na predlaktie. Ženie ma myšlienka alebo vedomie, že som schopný hocičoho, prípadne, že nič nie je nemožné. A ešte sa mi páči „trpezlivosť ruže prináša“, alebo rôzne vtipné modifikácie klasických prísloví, ako napr. „Kto druhému jamu kope, nebude mať vlastnú“, prípadne „Kto neskoro chodí, ďaleko býva“.

Veľmi sa mi páči Maroš, že si pozitívny človek, ktorý sa venuje mnohým skvelým činnostiam. Prajem ti, aby sa ti darilo a stále si mal kopec energie, úsmevu a tých správnych ľudí okolo seba.

Pozitívne myslenie je veľmi dôležité a prajem si, aby som ním nakazil čo najviac ľudí. Ďakujem pekne. 🙂

 

Ďakujem veľmi pekne Marošovi, že si našiel čas a mohol som s ním uskutočniť tento rozhovor. Je to skvelý chlap a inšpirujúci človek. Ak chcete vedieť o jeho živote viac, neváhajte ho sledovať na jeho instragame @marosh_the_spartan.

Vidíme sa pri ďalšom rozhovore ?

Dopretekania kamaráti.

 

 

 

Zdieľaj tu