Spartan race opäť raz presvedčil o svojich kvalitách

Po minuloročnej odmlke sa Spartan Race vrátil do srdca Nízkych Tatier na Donovaly, kde usporiadal verziu pretekov Sprint a Super. Aké to bolo? Výnimočné! Skloňuje sa, že spartan race je komerčný beh, že za veľa peňazí ponúkne málo muziky, a že často-krát organizačne pochybí. Nič z toho sa podľa mňa na Donovaloch nepotvrdilo a Spartan to patrične vyvrátil. Kde začať.

Spartan na čele s Magdou Lehockou a ľuďmi zo Staff usporiadali fakt dokonalé preteky v prekrásnej prírode. Veľmi sa mi páčilo, že všetko fungovalo tip-top, ako švajčiarske hodinky a to ako sme zvyknutí, si naložili na plecia veľa. V sobotu z rána bola na programe ako prvá verzia Sprint, tak zase pre našich najmenších Kids a tak ešte benefičný Charity. Popri tom nebola núdza o sprievodný program na pódiu, ktorý okrem vyhlasovania výsledkov dopĺňali rôzne súťaže a taktiež aj vystúpenie hudobnej kapely. Neúnavný DJ počas celého dňa bavil divákov. V nedeľu bola na programe verzia Super a nezabudlo sa ani na najmenších, ktorý si v rôznych kategóriach odbehli svoj Spartan Kids. Vyzdvihujem organizáciu, pretože si myslím, že ukorigovať, ale hlavne uspokojiť takú masu tisícok ľudí, aká sa tam cez víkend stretla, nie je len tak. Od jednoduchého parkovania až po veľmi dobre vytvorenú festival arénu, v ktorej nechýbalo nič a na svoje si prišli mäsožravci či vegáni. Dobrovoľníci, ktorých vedie Majka boli nápomocní a hlavne celý víkend o dušu povzbudzovali a pomáhali ako sa patrí.

My sme na Donovaly dorazili už v piatok a ubytovali sme sa celý tím (14 dospelákov, 1 dieťa a 1 pes) v malej zrubovej chatke pre 9 ľudí. 😀 Keďže dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, preto dvaja spali vonku pod holým nebom 😀 Piatok pre mňa avšak nebol úplne jednoduchý. Ráno skúška v škole (úspešná), tak cesta sem a nakoniec po výdatnej večeri som ešte dvakrát vyvrátil žalúdok. V sobotu ráno som bol rád, že som sa už cítil lepšie. Dali sme si úplne ľahké raňajky a za zvukov gréckej hudby sme sa dostavili na štart, ktorý sme väčšina mali o 8:30.

Začiatok bol podľa mňa dosť rýchly a dával som pozor, aby som to neprepálil, ako býva u mňa zvykom. Po pár stenách a podliezačkách sme sa pri miernom stúpaní dostali až k A-monkey bar a balance, ktoré vedia zamiešať poradím. A takto to bolo aj teraz. Šiel som čisto, keďže icebugy od icebugrunning držia na balance ako prilepené a využil som ich grip hneď aj pri rýchlom zbehu, kedy sme sa vracali späť k festivalke.

Tam náš čakali náročnejšie prekážky, ktoré boli podľa mňa dobre rozložené a hlavne atraktívne pre divákov. Po šplhu na lane a nosení vreca sme sa „rozbehli“ na najťažšie stúpanie na ktorom nás čakal všetkými obľúbený walker walk. 😀 Tam sa mi podarilo dobehnúť môjho tímového bráchu Matúša, za ktorým som aj napriek rozviazanej šnúrke trielil dole kopcom smerom k festivalke. Úplne nečakane sa pre mňa najťažšou prekážkou stal plate drag, čize tzv. ťahanie vedra naloženého vreciami, kde si nás organizátori vychutnali. Chvíľami som mal pocit, že s tým ani nepohnem. Nakoniec sa mi to podarilo a už som to uháňal za Matúšom na oštep, ktorý on bezkonkurenčne trafil, zatiaľ čo dráhu letu môjho oštepu nevedia vykresliť ani ruskí inžinieri. 😀 Odskákal som si svojich ďalších tohto-sezónnych 30 burpees za oštep a spolu s veľkou podporou od kamoša Miša som prekonával olympus, multiring, herkula, ostnáč, bender až do cieľa. Tam ma už čakal Matúš a aj moja zlatá a najväčšia fanúšička Džess. 🙂

Znova sa ukázalo, že lovec mamutov by zo mňa nebol a môžem byť rád, že som sa narodil až v 20. storočí. Umiestnil som s časom 58:55 a 30 burpees na peknom 9. mieste v kategórií 18-24 a celkovo na 79. mieste z 2180 pretekárov. Myslím si, že slušné, aj keď ma mrzeli angličáky, ktoré ma výrazne spomalili. Zvyšok dňa sme strávili najprv vyhodnotením výsledkov, keďže týpci z tímu zamakali a brali umiestnenia. Tak sme si spolu oddýchli na chate a strávili čas v okolí festival arény, kde som trénoval oštep a netrafil ani raz. 😀 Zatiaľ čo moja Džesika skúšala prekážky a plánovala svojho prvého Spartana. S úžasom sme sledovali aj staršiu pani, ktorá dokončovala svoj Charity sprint a s veľkou túžbou a pomocou od svojho tímu zdolávala náročné prekážky. Vyslúžila si od nás ohromný potlesk a bola ukážkou, že aj v takomto veku človek dokáže nevídané veci. 🙂 Večer sme doplnili sacharidy pizzou v miestnej pizzerii, po ktorej už predsa nikomu nebýva zle a ja som tentokrát bez nepríjemných bolestí žalúdka zaspal.

Výsledky SPRINT

Nedeľa ráno sa niesla v znamení pohody, dobrej nálady a ani nohy sme nemali nijak ťažké po sobote. Povzbudení edgarom od edgar power sme sa vydali na 15km dlhú trať s 30 prekážkami. Pozoruhodne sa mi bežalo veľmi dobre a znova som si strážil tempo a chalanov som mal na dostrel. Začiatok bol rovnaký ako deň predtým až po balance, po ktorom sme odbočili na novú trať. Tam nás čakal memory test, ktorý si na počudovanie stále pamätám TY3L7E. 😀 Potom nasledoval pekný bežecký úsek okorenený stenami, blatistým ostnáčom, traversnou stenou, či ťahaním železa.

Tu sa mi už chalani trochu vzdialili, ale zvlášť mi to nevadilo, lebo sa mi bežalo skvele a užíval som si každý meter trate. Trať bola navyše oba dni značená fantasticky, čiže stratiť sa nedalo. Následne sme sa dlhým zbehom vrátili do festivalky a od slip wall a lana sme to zakončili trasou ako na Sprinte. Skákanie s gumou mi hravo šlo a hlavne plate drag mi už nerobili také problémy, zrejme aj vďaka podpore od Andreja na triceps bare. 🙂 Avšak nasledoval moment, ktorý sa navždy zapíše do dejín mojich spartan race pretekov 😀 Klikni na tento gif

Nebolo to prvýkrát, čo som oštep trafil 🙂 Ale ešte nikdy som nemal čisté preteky bez burpees. A posledné štyri ma trápil len tento oštep a zo zvyšnými prekážkami som nemal problém. Ten pocit radosti, ktorý vo mne prepukol bol úžasný. Viac môžeš vidieť vo videu na mojom facebooku alebo instagrame. Ďakujem Matúšovi, ktorý ako rozhodca na prekážke ma neúnavne motivoval.  S veľkou vervou som sa pustil do ďalších prekážok a chvalabohu som nezaváhal ani na olympuse a ani na multiringu, ktorý bol mierne sťažený a namiesto pár kruhov boli laná. Využil som avšak nie hompáľajúcu ale silovú techniku a ponáhľal som sa do cieľa. Tak som sa tešil z trafeného oštepu, že aj ľudia v okolí ostnáča vedeli, že som ho trafil. 😀 Veľkú zásluhu na tom, že som robil angličáky počas víkendu len raz na oštepe mali aj pásky na prstoch, ktoré mi dodávali istotu na prekážkach. Všetci si ich pochvaľovali a stále ešte nejaké mám, tak nabudúce viem priniesť. 😉

Na ostnáči ma už čakala Džess, ktorá ani neverila, že sa mi to podarilo a tešila sa so mnou. V skvelej atmosfére a perfektným pocitom som dobehol do cieľa prvýkrát s čistým štítom a verím, že nie posledný. Preteky som si maximálne užil, po celý čas som mal skvelú náladu a dobrý pocit. Istotne aj vďaka edgaru sa mi tak dobre bežalo a pomohlo hlavne to, že som ho nevypil za minútu, ale pomalými dúškami pil vyše 20 minút presne ako sa má. V cieli som bol s časom 1:40:29 na 7. mieste v age group 18-24 a celkovo na 56. mieste z 1287 pretekárov. Aj keď ma fúkol nie len Matúš, ale väčšina z tímu, ktorí bežali parádne a ťahali sa asi 11km, tak mi to vôbec nevadilo a bol som vďačný za tak pekné preteky, ktoré si pre nás pripravili. 🙂

Výsledky SUPER

Rýchlo sme hodili sprchu, šupli do seba skvelé doplnky od BioCare.sk, ktoré nám pomáhajú po pretekoch, odubytovali sa a utekali sme pomôcť ako dobrovoľníci k Spartan Kids. Ďakujeme Majke (s ktorou rozhovor nájdeš TU) za túto možnosť. Je skvelé vidieť odhodlanie v očiach tých malých šibalov, ktorí sa ničoho neboja a nedajú sa zastaviť žiadnymi prekážkami. Spolu s Džess, Matúšom a Slavom sme im blahoželali v cieli a užívali si tie momenty radosti s nimi. Následne sme tento náš trip zakončili mega chutným burgrom za ktorý všetci ďakujeme.

Celý víkend sa niesol v znamení pohody a silného puta priateľstva, ktoré bolo cítiť všade navôkol. Stretli sme kopec kamarátov, ktorých tento šport baví nesmierne ako nás. Utužili sme kolektív v našom tíme Team OCRA Slovakia, ktorý by som nevymenil za nič a veľmi si cením, že môžem byť jeho súčasťou.

Aroo!

 

Zdieľaj tu