Spovedám Patrika Milatu

Keď sa ma niekto opýta na meno nejakého usilovného a skromného prekážkového bežca, hneď si spomeniem na Patrika Milatu. Je to 29-ročný aktívny mladík, ktorý pochádza z Jabloňova nad Turňou. Už dlho mi je inšpiráciou a príkladom. Poprosil som ho o môj prvý rozhovor a súhlasil. Takže utekaj spraviť pukance, pohodlne sa usaď a vychutnaj si to! 🙂 

Ahoj Paťo. Je o tebe známe, že si hrával futbal, takže k športu si mal vždy blízko. Ako dlho sa už venuješ konkrétne behu a OCR pretekom? Ktoré boli tvoje prvé?

Čau Tomáš. Veľmi pekne ďakujem za pozvanie na rozhovor. Takže behu sa venujem odmalička. Najskôr to bolo prepojené s futbalom. Aktívne som behával už aj na základnej škole, napríklad cezpoľné behy, alebo iné atletické disciplíny. Keďže som nemal trénera a ani predpoklady na atletiku, tak som sa v nej ďalej nerozvíjal. Vyskúšal som to len raz, alebo dvakrát. Omnoho viac ma bavili tie cezpoľné behy, kde som dosiahol okresné víťazstvá a aj tretie miesto na krajskej úrovni. Pokračoval som v tom teda na strednej škole. Okrem toho som absolvoval s malou skupinou preteky v civilnej ochrane. Bolo to veľmi zaujímavé. Beh bol prepojený s rôznymi stanovišťami, ako napríklad prostriedky individuálnej obrany, zdravotná ochrana, streľba a podobne.

Moje prvé OCR preteky som absolvoval v roku 2013. Bol to Spartan Race Beast vo Vechci. Hneď som sa vrhol do najťažšej úrovne. Bola to obrovská skúsenosť a krásne preteky. Taký nový impulz a eufória, radosť pri dobehnutí do cieľa. Ťažko to bolo opísať slovami. Vtedy ešte táto športová disciplína bola na začiatkoch na Slovensku, takže každý kto to dobehol v rokoch 2012-2014 to prežíval asi trochu ináč ako teraz.

Aký výsledok si vtedy dosiahol?

Výsledok si už presne nepamätám, ale myslím že som skončil okolo 60. miesta s tým, že na začiatku som sa hneď stratil. Museli sme prebrodiť nejaký potok, kde sme netrafili smer, takže nebolo to úplne dokonalé.

Čo nasledovalo po týchto prvých pretekoch? Aké boli ďalšie kroky?

Ďalšie som šiel v roku 2014 a to vo Valči. Tam som sa tiež stratil. 😀 Čiže tie prvé dve prekážkové preteky skončili s takou nepozornosťou, ktorú som sa snažil odstrániť. Človek sa niekedy viac sústreďuje na bežcov pred sebou ako na značenie trate, a tak to potom dopadne.

Čo všetko si zatiaľ absolvoval a čo bola pre teba doteraz najväčšia výzva?

Doteraz som absolvoval už vyše 50-60 prekážkových behov. Vyskúšal som už všetky úrovne, od tých najkratších ako šprint, až po ten Ultra Beast. Samozrejme neboli to len Spartan Race preteky, ale aj Predator race, a iné. Bežal som už v Maďarsku, Poľsku, Holandsku, Škótsku, Rakúsku a v iných štátoch. Aj vo Švédsku, kde som okúsil Toughest. Takže tých pretekov bolo naozaj veľa. Užil som si z každého rožka troška. Tie výzvy prichádzajú postupne. V roku 2015 bola najväčšou výzvou absolvovať preteky vo vzdialenosti 30-40km, lebo nikdy predtým som také vzdialenosti nebežal. Neskúšal som cestné behy. Nikdy som nezabehol cestný maratón alebo polmaratón, a zrazu som mal možnosť si zabehnúť horský maratón. Potom som absolvoval Ultra Beast, takže určite presne takéto preteky som bral ako najväčšiu výzvu. Na tie je potrebná omnoho dôkladnejšia príprava. Keďže sa týmto behom ešte nevenujem dlho, myslím si, že ešte väčšie výzvy prídu a mám sa načo tešiť. Napríklad tento rok mám už za sebou Tatranskú Šelmu Ultra, ktorú pokladám doteraz za najťažšie preteky, kde sme bežali vo Vysokých Tatrách. Podmienky boli náročné. Zabehli sme okolo 52km s prevýšením 3000m. Tatranská žula je náročná aj na turistiku, nie to na beh, čiže bolo to veľmi ťažké.

Paťo na pretekoch Toughest vo Švédsku

Gratulujem k výkonu na Ultra Beaste, podal si neskutočný výkon. Tie dve a pol minúty na Peťa Žišku asi zlostia, že? Najmä keď si robil myslím viac angličákov.

Ďakujem veľmi pekne. Či ma zlostia tie dve a pol minúty? To je nesprávny výraz, že by ma zlostili. Samozrejme, víťazstvo by ma potešilo, ale hodnotím toto umiestnenie veľmi pozitívne. Hlavne kvôli tomu, lebo vidím že som v posledných rokoch spravil pokrok. Samozrejme ma mrzí, že som nevyhral. Prekážkové behy sú o tom, aby človek bol komplexný, či už z tej bežeckej stránky, ale hlavne pri zdolávaní prekážok. Niektoré som nezdolal kvôli tomu, lebo som možno nemal na to fyzicky natrénované. Z druhej strany, napríklad pri hode oštepom potrebuje človek neraz aj trochu šťastia. Bohužiaľ, teraz to tak vyšlo, že som chyboval na tých prekážkach, tým pádom som tam stratil viac času a aj nárok na víťazstvo. Nevadí a verím, že môj čas ešte príde, a ak budem pokračovať v tejto príprave, tak sa dostanem na tie najlepšie priečky

Pre porovnanie, prvý UB vo Vechci si skončil 19. a tento raz druhý. Zlepšil si sa o viac než 80 minút. Je to skvelý pokrok. Zameral si sa výraznejšie na tieto dlhšie behy?

V prvom rade by som povedal, že ešte v roku 2016 preteky takéhoto typu ako Ultra Beast, alebo Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier, alebo preteky na vzdialenosti cez 40 kilometrov, som absolvoval hlavne v takom bezpečnostnom tempe. Keďže som nepoznal svoje telo, svoje limity, nevedel som koľko toho zvládnem a čo dokážem. Minulý rok bolo prioritou pri takýchto pretekoch, aby som si ich užil a zistil na sebe, či to zvládnem aj do budúcna, a či sa tomu môžem naplno venovať. Už viem, že to zvládam. Po Nonstop behu, alebo po Ultra Beaste, som dobehol do cieľa úplne spokojný, nezničil som sa a nezranil som sa. Rýchlo som tiež zregeneroval, čiže videl som na sebe, že sa môžem venovať týmto disciplínam. Práve preto som tento rok zmenil svoje tréningové plány a začal som sa výraznejšie venovať dlhším behom a nastavil som režim, pri ktorom dokážem zabehnúť tieto vzdialenosti bez problémov.

V cieli Ultra Beastu s kolegom Rišom

Koľko kilometrov nabeháš ročne?

Nato zatiaľ neviem odpovedať, minuloročné štatistiky nemám k dispozícií. Zatiaľ, čo sa týka takého mesačného hľadiska, tak sa v priemere snažím držať niečo nad 400 km, ale je to naozaj individuálne, podľa daného mesiaca a podľa toho, aké preteky ma čakajú. Posledné mesiace sa darí a pohybujem sa nad 400 km, čiže týždenne medzi 80-120 km. Zistil som na sebe, že tieto objemy mi vyhovujú a pokiaľ by som do budúcna plánoval zúčastňovať sa ešte na dlhších pretekoch, tak určite by som chcel tieto objemy navýšiť o nejakých 20-30 km týždenne, čiže niečo nad 500 km mesačne.

Kde najčastejšie trénuješ a ak môžeš, tak nám trochu priblíž z čoho pozostáva gro tvojho tréningu?

Samozrejme najčastejšie a najradšej trénujem vonku. Momentálne mám nastavený režim, že behám každý deň. Dva tréningové dni sú iba o krátkom pomalom behu, čiže 30 minút a do 5 kilometrov. Ostatné tréningové jednotky sú rôzneho typu. Minimálne trikrát, ale aj päťkrát do týždňa mávam dvojfázové behy. Vtedy behám ráno aj poobede. Počas týždňa absolvujem jeden intervalový tréning, kde idem do vyššej tepovej frekvencie, teda do anaeróbneho tepového pásma. Ostatné tréningy absolvujem v nízkych tepových frekvenciách, čo mi samozrejme vyhovuje. Myslím si, že z dlhodobého hľadiska je to ten správny postup, aby človek dokázal z objemovej stránky nazbierať čo najviac bežeckých tréningov. Z druhej strany nemôžem zanedbávať tieto anaeróbne tréningy, ale ani ich preháňať. Čiže raz počas týždňa mi to vyhovuje. Samozrejme druhý tréning vo vysokom tempe je cez víkend, kedy sú väčšinou preteky.

Čomu sa venuješ v reálnom živote? Zjavne sa ti to darí skĺbiť s tým bežeckým, keďže si tak úspešný.

V reálnom živote sa venujem obchodu. Vykupujeme produkty väčšinou zo Slovenska a predávame ich do zahraničia, či už do Európy, Afriky, alebo do tretích štátov. Či sa mi to darí skĺbiť s bežeckým životom? Nemyslím si, že som úspešný. Človek keď chce, tak hľadá spôsoby a ja nehľadám dôvody, že sa to nedá. Investujem do toho takmer všetok svoj voľný čas. Ráno pred prácou skôr vstávam, aby som vedel absolvovať prvý tréning a po práci sa často stáva, že sa prezliekam tam a idem rovno na tréning. Je to vášeň, hobby, životný štýl a dávam do toho 100% aby to fungovalo, a aby som napredoval.

Máš nejakú tajnú radu na úspech, ktorú by si rád odtajnil? 😀

Nie je to žiadne tajomstvo a myslím si, že je to úplne jednoduché. Človek nesmie prestávať pokračovať v tom, čo začal. Treba si uvedomiť, že keď chceme niečo dosiahnuť, tak to pozostáva zo strašne veľa malých krokov. Iba krok za krokom sa dá dosiahnuť úspech. Nesmieme prestať ísť za svojím snom.

Veľa sa na rôznych stránkach a fórach rieši výbava, hlavne obuv či GPS hodinky. Prezradíš akú výbavu používaš ty a čo ťa sprevádza na tréningoch a pretekoch?

Obuv používam značky Icebug. Sú to maximálne komfortné boty, vhodné na OCR behy, ale aj na iné horské behy. Držia na rôznom teréne, či už bežíš po tráve, po skalách, v potoku, lezieš, zbiehaš. Sú spoľahlivé a odporúčam ich každému. Na kratšie preteky používam Zeal-y. Pokiaľ sa jedná o dlhšie behy, tak sú teraz najvhodnejšie na to Icebug Oribi.
Čo sa týka hodiniek, tak ja nosím Suunto Ambit 2, na ktorých sa mi presne na Ultra vo Valči pokazilo tlakové čidlo, takže mám prehľad iba o odbehnutých kilometroch. Výškové metre si môžem pozrieť v počítači. V dnešnom svete sú hodinky veľkou pomocou. Dokážu ťa motivovať a predovšetkým usmerňovať. Pomocou hodiniek môžeš sledovať tepovú frekvenciu, odbehnuté kilometre, a iné údaje, ktoré všetci poznáme. Je to tak dôležitý faktor, že bez hodiniek by sa mi už aj ťažko trénovalo ?

Je o tebe známe, že si veľký fanúšik skyrunningu. Čo by si chcel ešte dosiahnuť? Aké máš najbližšie ciele?

Áno, je to tak. Skyrunning sa mi páči a veľmi ma baví. Je to krásne prepojenie prírody a náročného behu v teréne. Som v tom ešte úplný začiatočník. Minulý rok som sa zúčastnil prvých pretekov v Smolníku. Odvtedy som štartoval asi na desiatich pretekoch, či už skyrace (20+km, 1200+m prevýšenie), skymaraton (30+km, 2000m+ prevýšenie) a vertikálne behy, ktoré sú čisto do kopca a do vrchu s priemerným sklonom 25 až 30 percent.
Myslím si, že skyrunning a prekážkové preteky sú úzko prepojené, hlavne tie, ktoré sa bežia v horách. Tiež sa tam predsa beží do kopcov. Ono to prišlo jedno s druhým. Najskôr som si ja vyskúšal prekážkové behy a potom, keď sme si plánovali kalendár pretekov, tak som si všimol presne tieto behy. Zaujalo ma to, pretože majú parametre, ktoré mi vyhovujú. Bral som to ako novú výzvu. Prvé boli ako som spomínal v Smolníku. Na ťažkom teréne sa tam beží 28 kilometrov a vyše 2000 výškových metrov. Na slovenské pomery dosť náročné preteky. Hneď ma svojou náročnosťou oslovili a začal som sa tomu viac venovať. Ťažko hovoriť o tom, čo by som chcel dosiahnuť. Idem krok za krokom. Hlavne si plánujem aj nejaké zahraničné preteky a postupne zvyšujem tie vzdialenosti. Najskôr skyrace, potom skymaratóny a možno aj nejaké ultra behy nad 100km, ale to až v ďalších rokoch. Hlavne aby ma to bavilo, bol som zdravý a mal som chuť pokračovať v tom, čo som začal.

Na pretekoch Tatranská šelma Ultra

 

Uvažuješ aj o úplnom presedlaní len na tento druh behu?

To je veľmi ťažká otázka. Človek nevie ani čo prinesie zajtrajší deň, nie to budúci rok. Zatiaľ túto tému nechávam otvorenú.

Kto je tvoj bežecký vzor, ak nejaký máš?

Najviac som motivovaný mojím okolím, hlavne ľuďmi s ktorými som v kontakte. Či už sú to bývalí tímoví kolegovia alebo terajší, či ľudia s ktorými sa stretávam na pretekoch alebo tréningoch. Veľmi si vážim spoluprácu a časté rozhovory s Mišom Rajniakom. Veľa som sa naučil aj od Peťa Žišku. Momentálne som v častom kontakte s Rišom Zvolánekom, ultrabežcom, ktorý mi dáva veľmi cenné rady. Človek, ak sa chce vzdelávať, tak číta rôzne knihy. Rád som si prečítal knihy od Scotta Jureka alebo od Kiliana Jorneta, či iných ultrabežcov. Čítam aj rôzne články. Skôr si beriem inšpiráciu než by som mal konkrétny vzor, ktorý mi je nejakým príkladom. Chcem si byť príkladom hlavne sám sebou, ale učiť sa od najlepších je ta správna cesta.

Dodržiavaš aj prísnejšiu stravu odkedy sa profesionálne venuješ tomuto športu? Vzdal si sa niečoho z jedálnička kvôli behu?

Tak ako študujem bežecké tréningy, tak tiež ma zaujíma kedy a akú stravu prijímať. Snažím sa držať zdravého jedálnička, ale nemyslím si, že som úplne striktný voči sebe v tomto smere. Niekoľko rokov dozadu som vynechal zo svojej stravy vyprážané jedlá, nezdravé tuky, jem menej pečiva, menej zložených sacharidov. Tie prijímam len v rámci fázy pred ťažkými tréningami, či pretekmi. Snažím sa stravovať zdravo, veľa ovocia a zeleniny, ale vôbec nemám dopredu napísaný jedálniček. Čo mi chutí a podľa toho aké obdobia pretekov ma čakajú, tak tomu prispôsobím svoj jedálniček.

Akú formu regenerácie najčastejšie využívaš?

Záleží od prostredia kde sa nachádzam. Po pretekoch je najlepšie ísť si vyklusať, tak 10-15 minút, kým sa telo upokojí z veľkého zaťaženia. Potom, keď už naše telo kúsok vychladne, je skvelé sa hneď namočiť pod studenú vodu, či už v sprche alebo v studenom potoku. Samozrejme najlepšia regenerácia je dlhý spánok, ak sa podarí. Na druhý deň je dobré mať tréningový režim, ktorý ťa neženie do vysokých tepov. Ak je príležitosť, využívam aj saunu, masáže, wellness.

Paťo regeneruje

Je niečo z tvojho tréningu také do čoho sa ti väčšinou nechce a musíš sa premáhať? Jednoducho, že to nemáš rád?

Asi väčšina bežcov so mnou bude súhlasiť, že najťažšie je sa venovať tým náročným tréningom. Niekedy presne tie tréningy, ktoré nám dajú najviac, tak máme najmenej radi. Na sebe viem, že keď ma čaká napríklad poobede ťažký tréning, tak celý deň nad tým premýšľam, že ako sa do toho pustím, či mi to pôjde podľa plánov a dosiahnem taký čas, aký si predstavujem. Myslím tým tie intervalové tréningy, ktoré mi z konečného dôsledku dajú najviac. Väčšinou práve do tých sa mi nechce ísť až tak, ako do ostatných, ale bavia ma. Určite by som ich nevynechal len kvôli tomu, že ich nemám rád.

Stihol si už tohto roku aj nejakú dovolenku, alebo si eštelen dopraješ?

Skôr zažívam tie aktívne oddychy, keď chodíme s tímom na preteky. Takú dovolenku, kde by som nič nerobil a odcestoval priamo za oddychom, som už pár rokov nemal. Chodievame aspoň dvakrát do roka na sústredenia. Je to na pár dní, užijeme si iné prostredie. Tento rok v máji sme takto boli na Kanárskych ostrovoch, kde sme sa zúčastnili Transvulcanie. Sú to preteky skyrace typu. Ďalší týždeň sme strávili na ostrove Tenerife. Čo sa dalo sme pochodili a boli to krásne zážitky. Sú tam výborné podmienky na tréningy a aktívnu regeneráciu. Človek tam nájde pláže, ale aj vrchy nad 3000m. Bola to fakt kvalitná a hlavne aktívna dovolenka.

Máš nejaké životné motto, ktorým sa riadiš?

Nemám jedno konkrétne motto, ktorým sa riadim. Určite sú životné situácie, ktoré nás samé motivujú. Najväčším motivátorom by mal byť človek sám sebe. Mám rád motto: „Motivuj a buď motivovaný“. Pokiaľ máme šancu my motivovať druhého, tak určite využime tú príležitosť a pomáhajme si. Pokiaľ je šanca sa učiť od lepších, aj to sa snažme využiť a chyťme sa každej príležitosti byť motivovaný tými lepšími. To motto sa mi veľmi páči a často sa podľa neho aj riadim.

Čo by si poradil na záver našim čitateľom, možno budúcim bežcom, alebo už aj ostrieľaným harcovníkom?

Milí čitatelia, bežci, harcovníci, nie som tu nato aby som Vám niečo radil, sú na to lepší a úspešnejší ľudia, ale určite sa snažte užívať každú jednu sekundu svojho života, nestresujte, nehádajte sa, nehľadajte chyby v ostatných. Žite pozitívny život, v ktorom dokážete deň čo deň sa dostať bližšie k naplneniu Vašich snov. Ďakujem Vám ak ste sa dostali až sem, nech sa darí!

Aké tri veci by si si vzal na opustený ostrov?

Určite by to boli bežecké boty, slamený klobúk a nôž ?

Ďakujem Patrik a nech sa ti darí! 🙂
Určite si nezabudnite pozrieť Paťov instagram @patrik_milata.
Ak máte nápad, koho vyspovedáme nabudúce, napíšte do komentára.

Ďalší rozhovor už čoskoro!

Zdieľaj tu