Šprintérsky návrat na Kubínskej holi

V sobotu 9.9.2017 sa na Kubínskej Holi konal nielen Spartan Race Beast, ale aj Sprint. Po dlhých chvíľach plných rozhodovania, či mi to už zranená ruka dovolí a mám sa ho zúčastniť, som nakoniec zariskoval a rozhodol som sa správne. Na „Kubínku“ budem mať len tie najlepšie spomienky. 

Ani si nevieš predstaviť, ako som sa na tento deň tešil. Predsalen, po zimnom sparťanovi vo Svite a Ultra Beaste vo Valči, to bol ešte len môj tretí sparťan v tomto roku, keďže séria zranení mi nedovolila viac. Nadišiel deň „Dé“ a môj comeback! Konečne! 13:25 už netrpezlivo stojím pri štartovej páske a odratúvam posledné sekundy. 3, 2, 1, štart!

Ako inak, prvý musím vyštartovať 😀

Čas štartu bol pre mňa dosť netradičný a pocítil som to hneď od začiatku. Vstával som už o štvrtej ráno, neodhadol som správne jedlo a vodu, takže som cítil smäd a suché pery už 500 metrov po štarte. Vravím si, že nevadí a nenechám sa tým rozhodiť. Prišiel som si sem predsa poriadne zasúťažiť. Štartoval som v competitive vlne a chcel som tu dosiahnuť čo najlepší výsledok. Začiatok bol tiahly do kopca, ale dal sa vybehnúť. Predo mnou bola skupinka siedmych sparťanov a asi 20 sekúnd za nimi som viedol druhú skupinu. Keď sa kopec sťažil a prešli sme do chôdze, dobehol som dvoch pretekárov a usadil sa na šieste miesto. Nasledoval balance, pred ktorým mám stále rešpekt. Chvíľu predýchavam ten kopec, idem na to a zvlááádam! ? Vidím, že niekto zo súperov angličákuje, takže som sa dostal na štvrté miesto. Potom znova kopec, stena a môj celkom obľúbený sandbag, kde sme sa znova hore-dole predbiehali. Tentoraz mi neprišiel ani tak namáhavý, a ani tak dlhý.

Tú prekážku si obľúbiš, ver mi

Po ňom bola občerstvovačka a tú moje suché pery vítali všetkými desiatimi. Nasledoval zbeh a chybné značenie od organizátorov, keď zjavne nezmenili pásky, ktoré označovali trať na beast a my sme nevedeli kadiaľ ísť. Ešte, že nás dobrovoľníci z občerstvovačky dobre naviedli, aj keď vo mne vládla neistota, či bežíme správne. Stretávali sme sa už s kolegmi z beastu, okolo ktorých sme svišťali čo to dá. Dobehli sme k sérii prekážok, áčko, travérzna stena a šplh. Hlavne pri travérznej stene sa už kopili ľudia a chvíľu mi trvalo, než som si našiel miesto. Našťastie som všetky tri prekážky zvládol bez väčších problémov a pokračoval som zrejme na nejakom 6. mieste. Tá séria troch prekážok ma trochu vyčerpala a nevedel som sa rozbehnúť znovu do kopca, lapal som po dychu. Už z diaľky som videl rady ľudí čakajúcich na podliezanie ostnáča, keďže sme už šli spojene s bežcami z beastu. Boli veľmi ochotní a keď som im povedal, že bežím šprint a pretekám sa, tak ma neváhali pustiť pred seba. Aj pri podliezaní sa mi podarilo predbehnúť asi sedem ľudí. Sám som sa divil, že mi podliezanie nevzalo veľa síl, ba naopak som sa po ňom lepšie rozbehol.

Nevyzerám tak, ale užíval som si to 🙂

Predbehol som tam pretekára a bol som na skvelom 5. mieste. Prišiel dunk wall, ktorý skvele osviežil a už som sa blížil k obávanému oštepu. Poprosil som závodníka z beastu, či ma pustí pred seba a nenamietal. Rozbieham sa, hádžem, oštep krkolomne letí, odbíja sa od sena a padá na zem… 🙁 Žiaľ, ponáhľam sa do burpees zóny s vedomím, že tu stratím čas. Na to, že burpees vôbec netrénujem, robil som ich prekvapivo rýchlo a ľahko. Keď som zakričal „25“, zbadal som pretekára, s ktorým som sa naháňal už od začiatku. Na jeho šťastie oštep trafil a beží ďalej. Keď ma začul a všimol si, ako robím angličáky, začal naplno šprintovať. Bol som zrejme na priebežnom 9.mieste, stratil som štyri pozície. Sledoval som si aktuálne poradie a preto to toľko spomínam, pretože som sa prvýkrát rozhodol takto pretekať a vyšťaviť sa na dno. Veľmi ma to bavilo. Keď som videl ako ten chalan vyšprintoval, keď ma zbadal, povedal som si, že ho musím obehnúť. Posledných 5 som zamakal čo to dalo a v šprinte som vyrazil smer cieľ. Nasledoval plate drag, ktorý mi neprišiel tak ťažký. Bol som poriadne nadopovaný adrenalínom. Pri zbehu som sa snažil vymáčknuť na maximum a mal som ho na dohľad. Volá sa Šimon. 🙂 Prišli sme k multiringu, ktorý mohol rozhodnúť. Obával som sa, či ho zvládnem, keďže som silu od zranenia ramena netrénoval.

zvoním 🙂

Vyšlo to najlepšie ako mohlo a pri zbehu z multiringu som Šimona dobehol. Aj keď sme bojovali o ôsme miesto, brali sme to celkom vážne a obaja sme sa snažili najviac ako sme mohli. Pri dvíhaní herkulovej kladky som už bol rýchlejší a posledný malý kopec do finishu ma pokrikmi hnala sestra s kamošom Matúšom. Šimona som pred seba už nepustil a nechýbalo veľa, aby som predbehol aj siedmeho bežca, nejakého poliaka z Husaria tímu. Dobehol o tri sekundy predo mnou a ja som s časom 1:03:07 odpadol v cieli na konečnom 8. mieste v mojej competitive kategórií. Celkovo to bolo 24. miesto z 824 pretekárov.

Na úsmev v cieli neostal čas 😀

Znova sa ukázalo, že pri šprinte stačí zaváhanie na jednej prekážke a lepší výsledok sa rozplynie. Nie je už čas nato, aby som potrebný sklz zmazal v behu a samozrejme v tom behu ešte nie som tak dobrý. Avšak, necítim sklamanie. Ukázalo to moje nedostatky a ja viem, čomu sa ešte potrebujem patrične venovať.

Celý deň som si veľmi užil. Skvele si zapretekal, spravil pár rozhovorov, spoznal úžasných ľudí, videl ohromujúci Matúšov výkon, stratil „finishérske“ tričko 😀 a samozrejme vychutnal som si krásne výhľady a scenérie, ktoré nám Kubínka ponúkla. 🙂

 

Ach, ten výhľad

Ďakujem veľmi pekne sestre a kamošom, ktorý ma podporovali. Mišovi a Braňovi s rodinami, ktorí ma so sestrou prichýlili na noc, a tak som si mohol užiť ranný popretekový tréning. Ak po pretekoch ešte prespávaš niekde v okolí areálu, odporúčam ti ísť si na druhý deň vyklusať a vyskúšať ešte nejaké prekážky, ktoré nezložili. Pri mojom výkluse tam všetky prekážky ešte stáli a potrénoval som si príjemne. Ďakujem taktiež Majke a dobrovoľníkom, ktorí sa tento deň veľmi snažili a odviedli skvelú robotu!

Trať mala 6,41 kilometrov s prevýšením 511 metrov.

Pripájam GPS trate a moje nabehané hodnoty, klikni SEM.

Dopretekania kamaráti! 

 

Zdieľaj tu